Kultura11

94-hadovaja žančyna biez adukacyi pračytała 1658 knih za svajo žyćcio

94-hadovaja žycharka Aŭstralii, jakaja nie atrymała navat školnaj adukacyi, z 14 hadoŭ viała cpis pračytanych knih. Jaje ŭnuk padzialiŭsia z padpisantami ŭ tvitary častkaj jaje čytackaha dziońnika daŭžynioj u 1658 nazvaŭ.

Ben Majers, dyrektar univiersiteckaha kaledža Alfakrucis u Aŭstralii, vyjaviŭ, što jaho 94-hadovaja babula ŭsio žyćcio zapisvała nazvy pračytanych knih. Jana navat pradublavała śpis na pišučaj mašyncy. Majers sfatahrafavaŭ jaho i vykłaŭ frahmienty ŭ svaim akaŭncie ŭ tvitary. «Heta dziŭny archiŭ śviadomaści adnaho čałavieka daŭžynioj amal cełaje stahodździe», — napisaŭ jon.

Siamja žančyny ŭciakła ź Juhasłavii ŭ 1945 hodzie. Spačatku jany žyli ŭ Hiermanii, zatym pierabralisia ŭ Aŭstraliju. Babula Majersa tak i nie skončyła škołu, ale pry hetym viedała čatyry movy: sierbskuju, vienhierskuju, anhlijskuju i niamieckuju.

Kab paśpieć pračytać 1658 knih za 80 hadoŭ, joj daviałosia b čytać jak minimum pa dźvie knihi na miesiac.

Majers apublikavaŭ dla padpisčykaŭ frahmient ź miemuaraŭ babuli, u jakim jana ŭspaminaje pra ŭcioki ŭ Hiermaniju. U toj čas jany žyli na fiermie, dzie im nienadoŭha dazvolili spynicca haspadary. 17-hadovaja dziaŭčynka navat tady, niahledziačy na niahody paślavajennaha času, imknułasia da viedaŭ i čytała ŭsio, da čaho mahła daciahnucca.

«Ja chacieła chutčej asvoić niamieckuju i čytała siakija-takija knihi ŭsłych svajoj maci. Pamiataju ramany Dastajeŭskaha i Dziuma. Adnojčy znajšła maleńkuju knihu, schavanuju ŭ ścianie. Haspadary fiermy nie viedali pra jaje i skazali, što ja mahu pakinuć jaje sabie. Heta akazałasia niamieckaje vydańnie «Samaje vialikaje ŭ śviecie» Hienry Drumanda. Ja palubiła jaho i pieračytvała šmat razoŭ. Ja vyrašyła prosta tam i tady, što pabuduju svajo žyćcio na hetaj knizie», — zhadvała žančyna.

Publikacyja Majersa nabrała ŭ tvitary kala 80 000 łajkaŭ i 4,5 miljona prahladaŭ. Padpisčyki vykazali svaju pavahu babuli aŭtara i zachapilisia jaje luboŭju da čytańnia, niahledziačy na adsutnaść adukacyi.

Kamientary1

  • Hov
    03.04.2023
    Škoła heta zło.

«U hateli staić achova tolki z-za taho, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabvie i Filipinach

«U hateli staić achova tolki z-za taho, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabvie i Filipinach

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy skončyli ŭstanoŭku elektryčnaha barjeru na dźviuch rekach na miažy ź Biełaruśsiu3

Bot Biełaruskaha Hajuna byŭ uzłamany. Chto tudy pisaŭ — pad pahrozaj36

Andrej Stryžak papiaredziŭ pra pahłyblenyja pravierki dla tych, chto vyjazdžaje z krainy5

Łukašenkaŭskim sparynh-partnioram CVK padaryła harbatu z malinavym vareńniem12

IT-kampanii ŭpieršyniu za try hady naniali bolš śpiecyjalistaŭ, čym zvolnili

Tramp paabiacaŭ źniščyć Iran u vypadku zamachu na siabie3

U centry Ryhi źjaviŭsia pomnik šeramu katu z multfilma, što pretenduje na «Oskar»3

Čynoŭniki rekamiendujuć biznesu skaracić kolkaść nadpisaŭ na zamiežnych movach na šyldach23

«U HUŁAHu ŭvohule nie było rachunkaŭ za aciapleńnie». U siecivie spračajucca pra rolik, dzie palak chvalić tannuju biełaruskuju kamunałku8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U hateli staić achova tolki z-za taho, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabvie i Filipinach

«U hateli staić achova tolki z-za taho, što ty biełaj rasy». Jak biełarus pracavaŭ u Vjetnamie, Zimbabvie i Filipinach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić