Na kryžy Iosifu Navumčyku ŭ Viciebsku dapuścili prykruju pamyłku
U čaćvier u Viciebsku pachavali hramadskaha dziejača Iosifa Navumčyka, jahony syn, žurnalist Siarhiej Navumčyk u svaim fejsbuku padziakavaŭ ludziam za pamiać.
![](http://d3khjsby2a8d5z.cloudfront.net/img/w840d4webp1/photos/z_2025_02/pomnik250207-a7u7a.jpg.webp)
«Ad siabie i ad siastry, ad našych siemjaŭ, ad našaj maci dziakuju ŭsim, chto vykazaŭ spačuvańnie. Vialiki dziakuj tym, chto pryjšoŭ raźvitacca z baćkam. Ludziej było vielmi šmat. Dziakuju i ŭładam, pradstaŭnikoŭ jakich nie było nivodnaha na raźvitańni z čałaviekam, jaki šmat zrabiŭ dla Viciebska i Viciebščyny, kali byŭ adnym z kiraŭnikoŭ horada i vobłaści — ich prysutnaść, z ulikam staŭleńnia baćki da režymu, sapraŭdy vyhladała b niedarečna», — napisaŭ jon.
«Prykra, kaniešnie, što ŭ nadpisie na kryžy zroblena pamyłka ŭ imia pa baćku — heta nie vina siamji, my pieradali pravilny tekst. Nam było važna, kab pa-biełarusku, u tym liku i nabaženstva (jano i było pa-biełarusku). Mahčyma, kamuści heta padasca nieistotnym u taki momant, ale dla nas heta važna, u tym liku i dziela pamiaci baćki, bo jon byŭ adnym z zasnavalnikaŭ TBM i čverć stahodździa ŭznačalvaŭ viciebskaje abłasnoje adździaleńnie. Na pomniku budzie, jak treba».
Niemahčymaść addać apošni pacałunak rodnamu čałavieku, pryjechać tudy, kudy rvucca duša i serca, — heta spaznajuć usio bolš maich siabroŭ i znajomych. Heta samaje ciažkaje ŭ emihracyi», — napisaŭ Siarhiej Navumčyk.
Kamientary