Archiŭ

Talii i talenty

Kupiŭ niejak šakaladku fabryki «Kamunarka» — zaviecca «Talija». Na abhortcy sa śpiny namalavana efektnaja paŭaholenaja da miesca troški nižej talii dziaŭčyna — typovaja biełaruskaja pryhažość.

Ja žartam pacikaviŭsia ŭ pradavački, ci niama inšaha hatunku. Naprykład, «Dupka» — kab suzirać pryhažość u poŭnym abjomie. Nie, niama. Adnak i «Talija» akazałasia vydatnaj na smak, i ja adrazu nabyŭ jašče paračku. Pahatoŭ vobraz na abhortcy niedvuchsensoŭna padkazvaŭ: ješ kolki chočaš — talija budzie na miescy.

Uviečary taho ž dnia ja pajšoŭ u miesca, dzie talij — i talentaŭ — vielmi bahata. Pryhožyja biełaruskija dziaŭčatki, razbaŭlenyja adnym chłopcam, u vialikaj zali Akademii muzyki vykonvali hienijalnuju muzyku Ihnata Jana Padareŭskaha (1860—1941), a fartepijannaje majsterstva Hanny Bondar, studentki III kursu BDAM, było paprostu najvyšejšym. Dziaŭčyna nia prosta hrała muzyku, a stvarała sceničny vobraz, u vyniku ŭ zali panavała sama pryhažość.

Zasmučała adno — u zali na 500 miescaŭ na šykoŭnym biaspłatnym kancercie siadzieła čałaviek 70.

Razumiejučy, što zavabić biełarusa na dobraje mierapryjemstva biaspłatna — zusim nia prostaja zadača, ja prapanavaŭ polskamu dyplamatu, arhanizataru kancertu, prysutnamu ŭ zali, nastupnaje vyjście. Jon kuplaje mnoha šakaladak «Talija», i ich razdajuć studentam BDAM, a taksama inšym cikaŭnym za prychod na kancert. Jak čałaviek razumny, dyplamat adžartavaŭsia, skazaŭšy: dla fartepijannaj ihry i jaje ŭsprymańnia patrebien šakalad dla inšych častak cieła. Naprykład, «Ruki», «Vušy» ci niešta padobnaje na kaliści papularnuju marku «Natchnieńnie».

Dyplamat pažartavaŭ, a ja ŭspryniaŭ jaho słovy ŭsurjoz. Reč u tym, što ŭ mianie jašče z savieckich časoŭ u šafie zachoŭvajecca adna znakamitaja reč. Pra jaje kaliści pisała «Litieraturnaja hazieta» na 16-j staroncy. U mianie ŭ šafie na specyjalnaj paličcy lažać tyja samyja znakamityja… mužčynskija trusy. Na ich niekalki razoŭ paŭtorany namalavany talenavitaj rukoj paeta aŭtapartret u profil. Heta ŭsim viadomy aŭtapartret Puškina. Narešcie, vyrašyŭ ja, čas nadyšoŭ. Ja adzienu hetyja trusy i dobry kaścium i pajdu da talenavitaha dyzajnera «Kamunarki», kab prapanavać jamu čarhovy hustoŭny prajekt — šakalad «Ruki z vušami».

Na hetym samym tydni niadzielnaja kazań u kaściole była pryśviečana prypavieści pra talenty. Bačycie, talenty i talija — navat suhučnyja słovy. I havaryłasia, što talenty nielha zakopvać u ziamlu. Bo tolki toj, chto talenty nie zakopvaje, moža ich pamnažać i žyć u harmonii z saboju dy śvietam.

Kamientary

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Usie naviny →
Usie naviny

U «Minsk-Śviecie» siońnia zdaryŭsia patop4

Stryžak nazvaŭ, kolki zvarotaŭ pryjšło ŭ BYSOL praz uzłom «Biełaruskaha Hajuna»2

Na trasie Minsk — Brest ciahnik źbiŭ mikraaŭtobus

Cichanoŭskaja: «Apošni raz ja čuła hołas muža čatyry hady tamu». Siarhiej Cichanoŭski znachodzicca ŭ režymie inkamunikada 700 dzion13

Praź śpiešku CRU źliło imiony svaich maładych supracoŭnikaŭ, na jakich palujuć kitajskija śpiecsłužby7

Biełaruskaja palityčnaja emihrantka lacieła ŭ Hruziju na samalocie, jaki ekstranna pasadzili ŭ Iranie9

Biełarusku biez tłumačeńnia pryčyn źniali z rejsa ŭ minskim aeraporcie i adpravili ŭ RUUS6

Sprava Paŭła Durava dojdzie da suda nie raniej čym praz hod

45-hadovuju minčanku asudzili pa troch palityčnych artykułach. Voś u čym jaje vinavacili1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Kudy mohuć departavać 323 biełarusaŭ z ZŠA paśla ŭkaza Trampa? I chto hetyja ludzi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić